Vďaka implementácii súčasných technologických riešení pre elektrifikáciu dopravy, energeticky úsporného vykurovania a chladenia budov a integrácii technologických sektorov dokážu mestské aglomerácie preklenúť polovicu hodnoty, ktorá ich delí od cieľovej hodnoty 1,5 ° C, stanovenej Parížskou dohodou.
Pre mestské aglomerácie je tento cieľ z technologického i ekonomického hľadiska reálny do roku 2050. To je kľúčové posolstvo novej správy od konzultantov zo spoločnosti Navigant.
Dopad veľkomiest na klímu a zdravie je enormný. Ak politici uprednostňujú investície 1) do plného využívania e-mobility 2) do technických systémov budov, ktoré zohľadňujú riadenie a miestne energetické zdroje a vedú k energeticky úspornému vykurovaniu a chladeniu a 3) do sektorovej integrácie v mestských aglomeráciách, je daný cieľ splniteľný.
Dobrá správa je, že príslušné efektívne riešenia sú pripravené k rýchlej implementácii.
„Na celom svete vlády usilujú o znovunastolenie chodu spoločnosti pomocou balíčkov hospodárskej obnovy, zameriavaných na hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest. Pomocou ekologických investícií môžeme naše ekonomiky reštartovať a urobiť ich odolnejšími voči budúcim hrozbám. Matematika v oblasti klímy je jednoduchá – vieme, čo to znamená a máme technológiu na riešenie klimatických problémov. Pokiaľ podnikneme niečo už dnes, bude náš cieľ na dosah. Emisie z dopravy, vykurovania a chladenia budov sú obzvlášť vysoké v mestských aglomeráciách. Práve zameranie sa na veľkomestá je dobrým východiskovým bodom pre zelené investície. Technológia je pripravená. Je čas konať, “ hovorí Kim Fausing, CEO spoločnosti Danfoss.
Podľa novej správy organizácie Navigant je zameranie na mestské aglomerácie kľúčové, ak máme dosiahnuť maximálne oteplenie o 1,5 stupňa. Svetové veľkomestá tvoria 3% povrchu planéty Zem, ale podieľajú sa dvomi tretinami na celosvetovom energetickom dopyte a 70% na globálnych emisiách skleníkových plynov. Viac ako 80% ľudí, žijúcich v mestských aglomeráciách, je vystavených ovzdušiu, ktoré prekračuje limity Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), čo je veľkou mierou spôsobené vykurovaním a chladením budov a dopravou na fosílne palivá.
Dobrou správou však je, že vysoko koncentrované objekty technického vybavenia a infraštruktúry poskytujú jedinečnú príležitosť pre inovácie v oblasti nákladovo efektívnych technológií, pre maximálne zúžitkovanie synergií medzi jednotlivými sektormi a pre vytvorenie vysoko efektívnej energetickej sústavy.
Tieto konkrétne technologické investície do mestských aglomerácií môžu prispieť viac ako jednou tretinou k celkovému potrebnému zníženiu globálnych emisií a zaručiť tak primeranú kvalitu ovzdušia.
Elektrifikácia dopravy predstavuje najúčinnejší prostriedok pre dekarbonizáciu, ktorá má byť dosiahnutá vo veľkomestách - táto dekarbonizácia takisto pomôže riešiť naliehavé problémy s ovzduším v týchto oblastiach. Pokiaľ má napríklad Londýn dosiahnuť úroveň 1,5 ° C, budú musieť do r. 2050 jazdiť dve tretiny osobných vozidiel a všetky autobusy (tie dokonca ešte skôr) na elektrinu z batérií. Tým sa Londýnčania zbavia ročných emisií o objeme 1,7kt NOX, čo sa rovná 5,000 miliónom kilometrov najazdených dieselovými autami.
Energeticky efektívne systémy vykurovania a chladenia budov (technické systémy budov, vrátane riadenia a miestnej energetiky) budú tvoriť druhý najväčší nástroj pre posun k hranici 1,5 ° C. Aj pri využití súčasných technológií je možné znížiť emisie a udržať komfortné podmienky ventilácie budov. Vyžiada si to však drastické zvýšenie využívania technológií, trojnásobné navýšenie tempa ich obnovy a zameranie sa na technické systémy budov, vrátane ich riadenia a miestnej energetiky.
Integrácia energetických sektorov uvoľní doteraz nevyužívaný potenciál v oblasti dopravy a budov. Najrentabilnejší spôsob dosiahnutia stanoveného cieľa spočíva v investíciách do energetickej účinnosti a integrácie, vďaka čomu nebudeme musieť draho investovať do výroby energie a energetickej infraštruktúry.
Zvyšnú časť zníženia emisií zaručí vyššia energetická účinnosť a čistá energia v rôznych oblastiach priemyslu, spotrebičov a stavebníctva.
Tu si prečítajte celú správu
Informácie:
Analýza dospela k záveru, že:
Správa hodnotí, ako môžu mestské aglomerácie nastúpiť cestu k cieľovej hodnote 1,5 ° C pri súčasnom znížení znečistenia ovzdušia. Tie najpokročilejšie mestské akčné plány smerujú k cieľovej hodnote 2 ° C, k najvyššiemu teplotnému cieľu z Parížskej dohody, hoci IPCC uvádza, že táto hodnota nestačí a nesie so sebou obrovské riziká.
Táto štúdia pre ilustráciu opisuje technologickú transformáciu, ku ktorej dôjde, pokiaľ sa mestské aglomerácie vydajú smerom k hranici 1,5 ° C. Na základe scenárov medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a IPCC pre rôzne regióny sveta táto správa kvantifikuje potrebu prijatia vybraných technológií pre dosiahnutie hranice 1,5 ° C v Európe, USA a v Číne: Londýn (UK), Rotterdam (Holandsko), New York (USA) a Šanghaj (Čína).
• Mestské aglomerácie musia zabezpečiť úplnú elektrifikáciu autobusov a postarať sa o vysokú mieru elektrifikácie osobných vozidiel a plavidiel.
• Najviac sa na znižovaní emisií musia podieľať autá. V mestských aglomeráciách autá prispievajú 35% (Čína) až 60% (UK), nákladné autá 36% (UK) až 48% (Čína) a autobusy 3% (Európa a USA) až 17% (Čína). Pomerne nízky príspevok autobusov je čiastočne daný vysokým stupňom elektrifikácie, ku ktorej doposiaľ došlo.
• Mestské aglomerácie musia zabezpečiť úplnú implementáciu technických systémov budov, vrátane riadenia a okrskovej energetiky. Tempo renovácie budov sa musí strojnásobiť z hodnoty niečo pod 1% na aspoň 2-3%.
• Integrácia sektorov a energetická účinnosť povedú k lepšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov, k menšiemu počtu nových inštalácií a k zníženiu celkových nákladov.