Ak by temný mrak COVID-19, ktorý sa po väčšinu roka 2020 vznášal nad svetom, mal striebornú podšívku, potom by to bolo zníženie emisií CO2 spôsobené spoločenskými blokádami po celom svete. Odhaduje sa, že v roku 2020 bolo do zemskej atmosféry uvoľnené o 7% menej CO2 v porovnaní s rokom 2019, a to vďaka zníženej aktivite celého ľudstva, spôsobené obmedzením cestovania, prácou z domova, uzavretím reštaurácií a prakticky nulovým nočným životom atď.
Následkom toho, že nebola možnosť, ani miesto, kam cestovať, ľudia prestali jazdiť autami a lietadlá nevzlietli. V časoch, kedy bol COVID-19 najsilnejší a väčšina sveta bola pod lockdownom, sa emisie z dopravy znížili na polovicu. Do konca roka boli celkové emisie z cestnej dopravy stále o 10% nižšie a u leteckej dopravy dokonca o 40% nižšie, ako v roku 2019.
Od tej doby, čo na konci roku 2015 prijalo 196 krajín Parížsku dohodu, došlo iba k nárastu emisií CO2, hoci nárast v rokoch pred jej podpísaním bol nižší. Rok 2020 bol prvým rokom, kedy došlo ku skutočnému poklesu. Pandémia jasne dokázala, že aj keď zmeny ľudského správania majú vplyv na úrovne emisií CO2, nie sú zďaleka dostatočné, ak chceme udržať nárast teploty na hodnote 1,5 °C stanovené v Parížskej dohode. Vzhľadom k tomu, že sa svet prakticky zastavil avšak zníženie emisií je len o 7%, je potrebné niečo radikálnejšie, aby sme dosiahli ciele Parížskej dohody. Nech sa na to pozrieme akokoľvek, je jasné, že potrebujeme "technologickú úpravu".
Potenciál prechodu na elektronickú mobilitu
Sektor dopravy predstavuje približne štvrtinu celkových svetových emisií CO2. Správa pripravená spoločnosťou Navigant pre spoločnosť Danfoss uvádza, že ak by všetky mestské oblasti v Európe, Číne a USA elektrifikovali svoju súkromnú a verejnú dopravu, prispeli by 28% na dosiahnutie cieľa Parížskej dohody. Pridajme k tomu zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré by vyplynulo z úplného opustenia vozidiel na fosílne palivá: Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že znečistenie ovzdušia je zodpovedné za 6,5 milióna predčasných úmrtí každý rok - to je ďalší dobrý dôvod, prečo urobiť elektronickú mobilitu ústredným prvkom nevyhnutným pre zelený prechod ekonomiky.
Keď už hovoríme o ekonomike; Organizácia Transport & Environment spočítala, že prechod na elektronickú mobilitu má potenciál vytvoriť do roku 2030 viac ako milión nových pracovných miest a to len v EÚ. Spolu so zavádzaním energeticko-elektrických technológií, je potrebné budovať a udržiavať nabíjaciu infraštruktúru, výrobu batérií, výrobu elektrických pohonných jednotiek, rozširovanie koľají atď.
Protichodné argumenty uvádzajú, že prechod na batériovú a elektrickú dopravu nebude mať žiadny vplyv na uhlíkovú ekonomiku, pretože produkcia emisií bude iba prenesená do elektrární, ktoré vyrábajú energiu pre napájanie batérií. To by samozrejme bola pravda, ak predpokladáme, že svet zostane poháňaný fosílnymi palivami. Umiestnenie elektronickej mobility do stredu diania prechodu na ekologické hospodárstvo vyžaduje súčasný prechod na výrobu energie bez fosílnych palív.
Optimalizácia výroby energie bez fosílnych palív a integrácie sektora
Prekážkou v prechode na obnoviteľnú energiu je počasie. Nečinné turbíny, ktoré by mohli generovať megawatty čistej energie, môžeme na veterných farmách zahliadnuť až príliš často, a to jednoducho preto, že dopyt po elektrine nezodpovedá poveternostným podmienkam. Stratégia pre optimalizáciu využitia energie z obnoviteľných zdrojov spočíva buď v uskladnení vyrobenej energie za veterných a slnečných dní, alebo vo vytvorení flexibilného dopytu.
V zásade platí, že čím viac sektorov môžeme napájať zo siete, tým lepšie môžeme využívať zelenú elektrinu generovanú vetrom a slnkom. Keď je to možné, umožnňuje dnešná pokročilá AC drives technológia flexibilné využitie zelenej elektriny. Napríklad v okresnom vykurovaní a chladení s možnosťou ukladania v nádržiach na horúcu alebo studenú vodu na použitie v čase, keď zelená elektrina nie je k dispozícii. Rovnako tak možno prebytočnú zelenú elektrinu smerovať do priemyselných procesov a do odvetvia dopravy, ktoré absorbuje viac vyrobenej zelenej energie a využije skutočnú kapacitu. Akumulátorové lode, trajekty, autá a autobusy sa môžu z veľkej časti dobíjať počas noci, kedy majú dodávatelia elektriny zvyčajne prebytok energie, pretože spotreba je nízka.
Pandémia covid-19 ukázala, že ako spoločnosť sme schopní prijať okamžité, radikálne opatrenia, aby sme sa vyhli globálnej katastrofe. Nech je to inšpirácia k urýchleniu udržateľného rastu a zavedenie nových technológií, šetrných ku klíme, pre zelený reštart spoločnosti.
