Nová štúdia spoločnosti Danfoss ukazuje, že zavedenie technológie flexibility na strane dopytu môže do roku 2030 dosiahnuť ročné úspory spoločenských nákladov vo výške 10,5 miliardy EUR a 7% úspor na účtoch za elektrinu pre domácnosti.
Nová analýza zadaná spoločnosťou Danfoss odhaľuje, že ambiciózne, ale realistické zavedenie technológie flexibility na strane dopytu v EÚ a Spojenom kráľovstve môže do roku 2030 ušetriť 40 miliónov ton emisií CO2 ročne, čo je viac ako domáca klimatická stopa Dánska.Okrem toho môžu EÚ a Spojené kráľovstvo dosiahnuť ročné úspory spoločenských nákladov vo výške 10,5 miliardy EUR do roku 2030 a 15,5 miliardy EUR do roku 2050. Tieto úspory už predstavujú väčšinu nákladov na implementáciu infraštruktúry flexibility na strane dopytu.
Počas nedávnej energetickej krízy vyčlenili krajiny EÚ 681 miliárd EUR a Spojené kráľovstvo 90 miliárd libier (103 miliárd EUR). Zavedenie technológií flexibility na strane dopytu môže urobiť sieť odolnejšou a znížiť potrebu vládnych dotácií v tomto rozsahu. V celej EÚ a Spojenom kráľovstve by priemerný spotrebiteľ mohol do roku 2030 ušetriť 7 % na účtoch za elektrinu a 10 % do roku 2050.
Kim Fausing, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti Danfoss, hovorí: „Opúšťame éru fosílnych palív, ale nepripravili sme náš energetický systém na budúcnosť, pretože zanedbávame energetickú účinnosť ako jeden z hlavných nástrojov na zníženie emisií. Sieť nie je pripravená využívať všetku energiu z obnoviteľných zdrojov, ku ktorých výrobe robíme rýchly pokrok. Musíme podniknúť kroky na využitie riešenia energetickej účinnosti – ako sú technológie flexibility na strane dopytu – ktoré nám nielen pomôžu spotrebovávať menej energie, ale aj využívať správnu energiu v správny čas. Máme riešenie, ale potrebujeme konať."
Pružnosť na strane dopytu sa týka vyrovnávania spotreby energie, aby sa predišlo obdobiam súčasného vysokého dopytu a nízkej ponuky, čo je obzvlášť dôležité pre energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch. Zavedenie technológií flexibility na strane dopytu môže znížiť dopyt počas drahých špičiek a znížiť množstvo fosílnych palív v energetickom mixe.
Napríklad v budovách môžu technológie riadené umelou inteligenciou ušetriť až 20 % nákladov na energiu budovy tým, že kombinujú údaje o budovách, počasí a používateľoch a predpovedajú dopyt po vykurovaní a vetraní. Pozorovanie 100 000 bytov vybavených touto technológiou, sídliacich prevažne vo Fínsku, ukazuje, že maximálna spotreba energie bola znížená o 10–30 %. Automatizovať je možné aj radenie záťaže, aby sa mraziace boxy v supermarketoch ochladili na oveľa nižšiu teplotu, než je potreba mimo doby špičky, pričom mrazničky efektívne fungujú ako batérie akumulujúce energiu. Táto technika „prechladenia“ znamená, že chladničky môžu byť vypnuté počas špičkových hodín dopytu po energii, čo znižuje záťaž siete a šetrí peniaze pre supermarket.
Ak sa majú dosiahnuť ciele Parížskej dohody, musí do roku 2050 obnoviteľné zdroje tvoriť 70 % energetického mixu. Energetický systém však ešte nie je pripravený zvládnuť prirodzené špičky a poklesy dodávok energie z obnoviteľných zdrojov.
Nový dokument spoločnosti Danfoss „Energetická účinnosť 2.0: Vytváranie energetického systému budúcnosti" predstavuje nákladovo najefektívnejší spôsob prípravy na budúci energetický systém. Zameriava sa na nasadenie plnej elektrifikácie spoločnosti, opatrenia flexibility na strane dopytu, rozumné využívanie vodíka a skladovanie a maximalizáciu využitia prebytočného tepla.
Kľúčové informácie z „Bielej knihy“:
• Prechodom z fosílneho energetického systému na plne elektrifikovaný je možné znížiť až 40 % konečnej spotreby energie. Elektrifikácia je sama o sebe formou energetickej účinnosti.
• Prostredníctvom flexibility na strane dopytu môžu EÚ a Spojené kráľovstvo ročne ušetriť 40 miliónov ton emisií CO2 a dosiahnuť ročné úspory spoločenských nákladov vo výške 10,5 miliardy EUR do roku 2030. Podobne môžu domácnosti ušetriť v priemere 7 % na účtoch za elektrinu. Odhaduje sa, že v roku 2050 domácnosti ušetria 10 % na účtoch za elektrinu a 15,5 miliardy EUR ročne na spoločenských nákladoch.
• V USA môže optimalizácia účinnosti, flexibility dopytu a elektrifikácie v budovách ušetriť až 107 miliárd USD na ročných úsporách nákladov na energetický systém spolu s 91 % znížením emisií uhlíka z budov do roku 2050.
• V roku 2030 bude až 53 % celosvetového energetického vstupu premárnených ako prebytočné teplo. Veľkú časť tohto tepla však možno zachytiť a znovu využiť na vykurovanie budov a vody prostredníctvom hlbšej integrácie sektorov.
• V celosvetovom meradle je teoreticky možné do roku 2050 získať späť 1,228 TWh prebytočného tepla z vodíka vyrobeného elektrolýzou – to zodpovedá takmer dvom tretinám dnešnej globálnej výroby tepla z uhlia, najväčšieho zdroja tepla.
• V EÚ je možné už do roku 2030 teoreticky získať späť z elektrolýzy asi 83 TWh prebytočného tepla, čo je dostatočné množstvo na pokrytie súčasného vykurovania domácností v Nemecku viac ako 1,5-krát.
Kim Fausing dodáva: „Elektrifikácia, flexibilita na strane dopytu, konverzia, skladovanie a integrácia odvetvia musia byť ústredným bodom budúceho energetického systému umožňujúceho energetickú sieť poháňanú obnoviteľnými zdrojmi. Vidieť znamená veriť a ľudia s rozhodovacou právomocou často jednoducho nevedia, že už máme riešenia, ktoré potrebujeme nielen na zníženie emisií uhlíka, ale aj na dosiahnutie podstatných ekonomických úspor ako na úrovni spoločnosti, tak na úrovni zákazníkov. Je načase, aby osoby s rozhodovacou právomocou na všetkých úrovniach uprednostnili energetickú účinnosť a nastavili správny regulačný a ekonomický rámec tak, aby do roku 2050 dosiahol čistú nulu."
Profesor Nick Eyre, profesor energetickej a klimatickej politiky na Oxfordskej univerzite a vedúci výskumný pracovník v energetike na Inštitúte zmeny životného prostredia, hovorí: „Musíme prehodnotiť energetickú účinnosť a umiestniť ju do stredu závodu smerom k úplnej dekarbonizácii. To znamená umožniť elektrifikáciu koncových užívateľov, ktoré predtým neboli zásobované elektrinou. Znamená to aj vytvorenie vysoko flexibilného energetického systému, ktorý zabráni špičkám dopytu náročného na uhlík. Historicky energetická účinnosť priniesla najväčší podiel na znižovaní emisií skleníkových plynov a jej znovuobjavenie pre éru obnoviteľných zdrojov nám umožní pokračovať v tomto trende a do roku 2050 dosiahnuť čistú nulu."
Toby Morgan, Senior Manager, Built Environment v spoločnosti Climate Group, hovorí: „Vzhľadom na to, že elektrifikujeme všetko, čo môžeme, a budujeme flexibilnú sieť vhodnú pre budúcnosť, nemôžeme zabúdať na energetickú účinnosť. Najekologickejšou formou energie je úspora energie a účinnosť znamená, že potrebujeme menej veterných elektrární a menej batériových zariadení. Umelá inteligencia môže pomôcť dosiahnuť pokrok v oblasti energetickej účinnosti a optimalizovať spotrebu elektriny v ktorúkoľvek dennú dobu. Úloha umelej inteligencie pri prepájaní klimaticky inteligentných technológií v jednej integrovanej energeticky úspornej budove je však skutočne vzrušujúca. Umelá inteligencia môže optimalizovať využitie solárnej energie na streche, keď je slnečno, rozhodovať o tom, kedy čerpať z batériového úložiska budovy, alebo o batériách elektromobilov pripojených k nabíjacím bodom a navyše zvoliť optimálny čas na predaj obnoviteľnej elektriny späť do siete, keď je dopyt vysoký."
